„Nepáči sa mi zvuk gitary a to, akým spôsobom ho ľudia využívajú.“ V histórii experimentálnej hudby poznáme niekoľko možností, ako sa vyhnúť klasickému zvuku gitary – nástroja, ktorý je dnes symbolom rockového mačizmu a obsedantnej virtuozity. Bálint Szabó razí taktiku alternatívneho ladenia, odkazujúc na pytagorejskú stupnicu, talianskych renesančných majstrov a minimalistickú tradíciu La Monte Younga. Jeho intímne denníkové skladby plynú pokojným tempom smerom k očakávanej apokalypse, ktorá je zahalená trpko-sladkým melancholickým oparom. Gosheven v nich podrýva a ohýba postavenie európskej hudobnej tradície, obchádza vyčerpanosť súčasného ladenia a inšpirácie nachádza v iných, viac či menej zabudnutých systémoch.
Na NEXT pripravuje Gosheven nový projekt pre kvadrofonickú zvukovú sústavu, ktorý je vyvrcholením jeho jesennej rezidencie v A4 v rámci Visegrad Artist Residency Program.